Nekonvenčný James Joyce dal meno kvarkom

Autor: Matúš Novotňák | 1.12.2015 o 9:58 | Karma článku: 6,46 | Prečítané:  1933x

Ak by si niekto myslel, že autor nesmrteľného románu Odyseus bol suchár večne zahĺbený do kníh, bude na omyle.

Svojím správaním popieral vtedajšie konvencie. Narodil sa v dobre situovanej rodine so silnou katolíckou výchovou, ktorej sa hneď ako mohol obrátil chrbtom. Zanechal štúdium medicíny, aby sa venoval písaniu. Jeho literárne úspechy neprišli z dňa na deň. Ako to už u autoroch býva, narazil na prekážky. Jeho zbierku poviedok Dublinčania odmietlo hneď dvadsaťdva vydavateľov, jeden ju dokonca spálil a prehlásil, že toto dielo je morálne odporné a nevlastenecké. Ani jeho najslávnejší román Odyseus to nemal najľahšie. Vo Veľkej Británii a v Írsku knihu nepustila cenzúra, a tak musela vyjsť v Paríži. Aj v USA bol do roku 1933 zakázaný. Paradoxne tieto obštrukcie mu napomohli zviditeľniť sa.

Po vydaní Odysea sa z Joycea stala svetovo známa osobnosť. V Zürichu ho raz zastavil jeden jeho fanúšik s vetou: „Môžem pobozkať ruku, ktorá napísala Odysea?“ Joyce rázne odpovedal: „Nie! Tá ruka robila aj kopu iných vecí.“ Mal na to dôvod.

V súkromnom živote totiž vybočoval z radov vtedajšej spoločnosti. Našiel si milenku, s ktorou verejne žil v nemanželskom vzťahu, čo bolo v jeho časoch poburujúce. Na túto skutočnosť bol nesmierne hrdý, avšak spoločenská mienka bola silne proti nemu, preto sa rozhodol opustiť Írsko a striedavo žil v Paríži, Terste alebo v Zürichu.

O sexuálnom apetíte autora čitatelia jeho diel vedia iba málo. Listy, ktoré písal svojej milenke Nore prekypujú množstvom erotických narážok, niekedy sa ich vôbec neostýchal napísať priamo. „Tie dve časti tvojho tela, ktoré robia sprosté veci, na tebe milujem najviac.“ V ďalšom liste zasa písal: „Chcem sa od teba nechať zbičovať...“ Takto by sme mohli pokojne pokračovať ďalej.

James Joyce trpel dvomi fóbiami – bál sa psov a bleskov. Pôvod prvej je celkom pochopiteľný, keď bol ešte chlapcom, uhryzol ho túlavý pes do brady. Strach z bleskov má takisto pôvod v detstve (ako väčšina vecí). Ako malého chlapca sa o neho starala vychovávateľka, ktorá bola horlivou katolíčkou. Učila ho, že blesk je výrazom božieho hnevu, preto sa musí vždy po každom blesku pomodliť krátku modlitbu. Táto skutočnosť sa v ňom zapísala natoľko, že vždy, ešte aj ako dospelý muž, sa zachvel strachom pri blýskaní sa.

Prekvapivo Joyce sa nezapísal iba v literatúre, ale aj v odbore, ktorý sa nachádza celkom inde - v kvantovej fyzike. Slovo kvark patrí k základným pojmom pri popise stavby atómov. Svoje pomenovanie majú práve od Joycea. Jeho veľký fanúšik, fyzik Murray Gell-Mann, mal rád jeho román Plačky nad Finneganom. Spomenul si na neho vtedy, keď bolo potrebné nájsť názov pre jedni zo základných častíc hmoty. V hlave sa mu vybavila scénka z Joyceovej knihy. V nej tri morské vtáky odmeňujú kráľa Marka slovami: „Tri kvarky pre majstra Marka!“ Kvark je Joyceova slovná hračka a vlastne znamená krákanie čajky.

Jeho diela sú považované za náročné a ťažko zrozumiteľné. Celkom symbolicky preto vyznieva aj jeho posledná veta, ktorú predniesol v nemocnici, keď sa prebral z kómy: "To mi nikto nerozumie?" Katolícky kňaz sa ponúkol, že vykoná pohrebné obrady. Jeho dlhoročná družka Nora musela odmietnuť: "Nie, to mu nemôžem urobiť," skonštatovala.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?